Diverzita a inklúzia

Ako inkluzívna je vaša škola?

Ako-inkluzivna-je-vasa-skola

Inkluzívna je pre mňa každá škola a materská škola, kde sa plnohodnotne môžu vzdelávať žiaci akéhokoľvek pôvodu, materinského jazyka, nadania či znevýhodnenia a škola ich privíta a vytvorí im všetky podmienky na to, aby sa tam mohli kvalitne vzdelávať, a aby sa naučili deti spolu fungovať a pomáhať si navzájom uspieť.
Inkluzívna škola by mala byť naklonená inováciám, a mala by tam vládnuť otvorená, priateľská atmosféra medzi žiakmi, žiakmi a učiteľmi a samozrejme aj v pedagogickom kolektíve.
Áno, povedzme si, že inklúzia je ideál a inkluzívne vzdelávanie na Slovensku zatiaľ ešte neexistuje. U nás je zaužívane očakávať od žiakov, že sa budú prispôsobovať podmienkam školy a nie naopak snažiť sa prispôsobiť potrebám žiakov.

Nedávno som čítala skvelý rozhovor s Annou Symington-Maar ( zakladateľkou prvej inkluzívnej škôlky Rozmanita v Bratislave) o tom, že máme veľmi málo tried, kde sa chudobné deti vzdelávajú po boku bohatých a že to škodí všetkým. ( Celý článok nájdete: TU )

Asi viete, že Diverza je nielen partnerom škôlky Rozmanita ale spoločne zdieľame rovnaké hodnoty a presvedčenie. Rozmýšľala som čo je to to, čo nás spája a uvedomila som si, že je to túžba po spravodlivosti.  To je vlastne môj dôvod prečo som pred vyše dvoma rokmi založila Diverzu. Pretože som videla tú nespravodlivosť v ponuke hračiek a kníh pre deti. Nedostatok reprezentácie, nedostatočné zastúpenie inakosti vo farbe pleti, pôvodu, a veľa stereotypných hračiek. Túžila som odstrániť tieto bariéry a následne aj vďaka podpore Vás rodičov inšpirovať ďalších výrobcov hračiek, ktorí by mohli a chceli vyrábať hračky a písať knihy inak .

Pre Annu Symington-Maar inkluzívny znamená snažiaci sa odstrániť všetky bariéry tak, aby boli schopní prijať do škôlky kohokoľvek. Vidí dnes nespravodlivosť v tom, že niektoré deti majú u nás prístup k výbornému vzdelaniu a to v segregovaných školách, vo výberových školách, z ktorých niektoré stoja rodičov nemalé peniaze a iné deti zase len k veľmi slabému vzdelaniu, ak nejakému vôbec.
Problém, ktorý tu nastáva je ten, citujem Annu: „Deti v nich nestretávajú spolužiakov, ktorí sa od nich v niečom zásadne líšia. A tým je ich vzdelanie extrémne ochudobnené práve o zručnosti budúcnosti, akými sú empatia, spolupráca naprieč rozdielmi či adaptabilita, ktoré sa rozvíjajú najlepšie v rozmanitých kolektívoch.“ Pomenovala to veľmi trefne, svoje deti chceme chrániť a dať im to najlepšie a pritom ich ochudobňujeme. Mám ale dobré správy, po pilotnom projekte škôlky chcú v septembri 2023 otvoriť aj ich prvú triedu prvákov v Bratislave, takže budú hľadať nové priestory pre školu. Ak by ste im chceli a vedeli pomôcť v tejto oblasti, určite budú vďační za každú pomoc!

Výchova a vzdelávanie sú prípravou na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti. A to v porozumení a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie.

Naše deti sú jedni z najnešťastnejších vo vyspelých krajinách sveta.

Slovenský vzdelávací systém s veľkými ťažkosťami zohľadňuje špecifické vzdelávacie potreby a záujmy akéhokoľvek žiaka. Celkovo akákoľvek odlišnosť je pre náš systém stále problémom. Nedarí sa zapadnúť ani deťom s nadpriemerným intelektom. A nedarí sa nám ani v začleňovaní detí utečencov a ich rodín do našich prostredí vzdelávania a starostlivosti. Školy nie sú jednoducho pripravené na vzdelávanie detí cudzincov. Podľa analýzy Centra vzdelávacích analýz (CVA) je problémom nedostatočná podpora učiteľov a chýba tiež systémová podpora ministerstva, samospráv aj zriaďovateľov. Učitelia na Slovensku sú v porovnaní s priemerom OECD menej pripravení na výučbu v multikultúrnych a viacjazyčných podmienkach. Nedostatok asistentov pedagógov, špeciálnych pedagógov, školských psychológov, pomerne vysoký počet žiakov v triedach,  ale aj neochota vedenia škôl poskytnúť takýmto deťom bezpečné zázemie. Nedostatok týchto odborníkov je najväčšia bariéra, prečo sa integrácii a inklúzii v praxi nedarí.

Príklady dobre praxe

Rozvíjať všetky deti v maximálnej možnej miere a pracovať spoločne s celou skupinou sa úspešne darí  práve spomínanej škôlke Rozmanita. Majú za sebou prvý rok a do pilotnej skupiny bolo prijatých 18 detí vo veku 2-5 rokov, z ktorých bolo 10 detí zo znevýhodnených skupín (zdravotné znevýhodnenie, nízkopríjmová rodina alebo etnická/národnostná menšina, dieťa v náhradnej rodine) a v marci prijali ďalšie 4 deti z Ukrajiny.   Práve týmto deťom a ich rodinám poskytujú od začiatku aj psychologickú pomoc, jednému z nich zabezpečujú dokonca intenzívnu podporu liečebnej a špeciálnej pedagogičky aj psychologičky, ostatné deti majú pravidelné terapeutické sedenia, ktoré pomáhali eliminovať prejavy úzkosti a agresivity. Zámerne píšem pomáhali, pretože už nemusia a tieto prejavy sa podarilo eliminovať. Mesačne platia tieto rodiny od 10 eur mesačne, čo nepokrýva ani stravu dieťaťa, až po 550 eur mesačne, čo pokryje všetky ich náklady. Pedagogický tím má za sebou kopec školení, vzdelávaní a literatúry a čerpajú veľa z overených inkluzívnych postupov zo zahraničia.

Príkladom, že sa to dá je Základná škola Škultétyho  v Topoľčanoch ktorá do svojich osnov zaradila predmet multikultúrna výchova a vďaka nemu sa slovenských žiakom rozšíril obzor. Cieľom projektu je predstaviť jednotlivé krajiny, rešpektovať zvláštnosti a tradície detí.  Stalo sa tak preto, lebo Topoľčianske školy navštevujú deti z rôznych končín sveta. Potrebujú prijatie, pochopenie a porozumenie preto, aby mohli u nás žiť, učiť sa a vzdelávať.
Podľa mňa rovnako dôležité je to robiť aj v prostredí vzdelávania a starostlivosti, kde nie je zastúpená rozmanitosť a kde sú triedy predovšetkým monokultúrne.

Alebo jeden veľmi pekný príklad je bežná štátna Základná škola s materskou školou – ZŠ Dubová “Škola rodinného typu” s inkluzívnym prístupom. Na ich web stránke nájdete, že sú dynamicky sa rozvíjajúcou inštitúciou, ktorá si kladie za úlohu vychovávať mladú generáciu pre život v dnešnom svete. Školu považujú za spoločenstvo žiakov, učiteľov a rodičov ….😊 Dokonca vďaka nim vznikol aj krátky sprievodca inkluzívneho vzdelávania – Na ceste k inkluzívnej škole, kde sú podnetné princípy, zásady a tipy toho, čo už funguje v praxi a čo je užitočné a potrebné k tomu, aby školy mohli kráčať na ceste k inkluzívnemu vzdelávaniu.

To sa darí aj súkromnej základnej škole v Banskej Bystrici – Škola u Filipa. Ich vízia, „Baví nás prijímať výzvy, prekonávať prekážky, reagovať na potreby detí  a búrať mýty vo vzdelávaní.“ nám napovedá o orientácii na silné ľudské hodnoty v pozitívnej sociálnej klíme. Zmysluplným obsahom, aktívnymi stratégiami učenia a individuálnym prístupom a orientáciou na osobnosť žiaka rozvíjajú u detí: pozitívne vnímanie seba i okolitého sveta, orientáciu na samostatné, kritické a tvorivé myslenie a na utváranie a presadzovanie vlastného názoru, tiež odolnosť a vôľu a v neposlednom rade rešpekt a participáciu.

K etablovaniu princípov inkluzívneho vzdelávania vo viacerých školách a škôlkach je veľmi potrebná až kľúčová práve spolupráca vedenia školy s pedagógmi ale aj so žiakmi a rodičmi. Na inklúziu totiž jeden nestačí. Aj my rodičia by sme sa mali zaujímať o samotné dianie na škole. Samozrejme dôležité je aj to, ako sa k rodičom stavia sama škola, či sa ich snaží do procesu vzdelávania zapojiť. Ďalšou kľúčovou vecou je „nastavenie“ pedagógov, ktoré zásadne ovplyvňuje podmienky aj výsledky vzdelávania všetkých detí.

Bez ohľadu na to, či vaše deti zažívajú rozmanitosť v ich súčasných triedach alebo nie, je pravdepodobné, že časom budú vystavení rozmanitosti vo svojej širšej komunite a budúcim skúsenostiam. Faktom je, že akademické výsledky žiakov v inkluzívnych triedach sú porovnateľné alebo lepšie ako výsledky detí v samostatných triedach. Takéto vzdelávanie naozaj nemá nepriaznivý vplyv na študijné výsledky ostatných žiakov…
Inklúzia je ideálom, ku ktorému sa vieme postupne približovať, no nemožno ho definitívne dosiahnuť.

Súvisiace Príspevky

Pridaj komentár