Námet na tento článok vznikol pri čítaní knihy This book is anti-racist od Tiffany Jewell. Táto knižka je síce pre mladých ale zároveň pre všetkých, pre učiteľov a aj pre nás rodičov.
Uvedomujem si, že rasizmus je ťažká téma a rozumiem prečo ju my rodičia odkladáme a snažíme sa jej vyhnúť čo najdlhšie alebo ju radšej ani neriešime.
V skutočnosti je však rasizmus jednou z najdôležitejších vecí, o ktorej by sme mali so svojimi deťmi rozprávať. Rasizmus je totiž naučená vlastnosť a intolerancia je naučené správanie. Nikto sa nenarodí so stereotypmi v hlave. Deti sa o rase a kultúre učia od dospelých. Ich postoje k iným rasám a toleranciu k iným kultúram utvárajú rodičia a ďalšie dôležité vzory. S týmto povedané, ak chceme naučiť svoje deti, aby boli otvorené, kultúrne uvedomelé a aby prijímali rozmanitosť, budeme si musieť uvedomiť niekoľko vecí a následne nájsť spôsoby ako začať diskusiu.
Vyskúšajte týchto päť tipov:
1. Čo hovoríme o ostatných.
Možno si myslíme, že nepočúvajú, alebo si myslíme, že sú príliš malí na to, aby to pochopili. Opak je pravdou, počujú keď sme nahnevaní, alebo keď nás niekto sklamal. Zatiaľ čo my dospelí nemáme problém si vypočuť netolerantné vyhlásenie lebo si uvedomujeme, že to nesvedčí o našom charaktere, dieťa je na tom inak. Prijme to a zopakuje. Tu platí, že ak chceme aby naše deti prijali tých, ktorí sa od nich líšia, musíme ísť príkladom a s presvedčením prijať tých, ktorí sa líšia od nás.
Môžete sa jednoducho opýtať svojho syna či dcéry, či má akékoľvek otázky týkajúce sa rasizmu. Opýtajte sa, či sa niekedy cítili podvedení alebo im bolo ublížené kvôli nejakej odlišnosti. Môžete sa tiež spýtať, či boli niekedy svedkami šikany alebo iného nevhodného správania z dôvodu rasy alebo národnosti. Ako na to reagovali, ako to zvládli? Porozprávajte sa, čo by mohli v budúcnosti možno urobiť inak.
2. Cestovanie a spoznávanie
Ja viem, v týchto časoch ( covid obdobie ) momentálne nemožné. Ale nebolo by úžasné, keby si môžeme dovoliť s deťmi cestovať pravidelne do rôznych krajín napr. do Afriky, Indie, Ázie alebo do Južnej Ameriky a deti by tak mohli spoznávať krásu rôznych kultúr, tónov pleti a etnických skupín.
Porozprávať sa s deťmi o rozdieloch medzi nami ako o spájaní, o šanci naučiť sa nové veci, vyskúšať nové jedlá a spoznať nové typy ľudí.
Svoje výhody má aj samotné cestovanie mimo svoje okolie, mimo svoje mesto, mimo domáceho prostredia svojho dieťaťa……Skrátka čím viac uvidia a čím viac zažijú, tým otvorenejší a tolerantnejší budú.
3. Hračky a knihy
Ako vybrať hračky a knihy s ohľadom na rasu a kultúru som už písala v samostatnom článku Učíme deti ako byť inkluzívny. Detské knihy o rasizme a tolerancii sú výborný pomocníci ako začať konverzáciu a sú písané tak, aby im porozumeli aj malé deti. Často nepoužívajú konkrétne slovo „rasizmus“, ale hovoria o tolerancii a otvorenom milujúcom správaní. Môžu akoby prebrať túto tému o ľuďoch, ktorí vyzerajú alebo konajú inak, a toho, ako sa môže dieťa správať v takýchto situáciách.
Čo sa týka hračiek, pomôže vám, keď niektoré z ich bábik alebo figúrok sú inej rasy alebo majú inú farbu pleti. Potom viete veľmi ľahko začať rozhovor o rozmanitosti. Napríklad pomocou našich drevených magnetických figúrok MyFamilyBuilders alebo Clicques či bábik rôznych národností si zahrajte malé scénky lásky a harmónie 🙂 Môžete ich tiež povzbudiť, aby sa starali o bábiku inej národnosti či farby pleti alebo podporiť ich v budovaní rôznych rodín.
4. Filmy
Rovnako ako v detských knihách existujú aj detské filmy, ktoré učia tolerancii a kultúrnemu povedomiu. Sú filmy, ktoré hovoria o rasizme priamo alebo môžu hovoriť len o láskavosti k tým, ktorí sú iní. Pozrite si taký film so svojím dieťaťom a potom diskutujte o tom, čo sa naučilo.
Pri starších deťoch by som ešte spomenula samotnú televíziu. Dávajme pozor na to čo pozerajú. Ak si v knihe alebo práve v televízii všimnete niečo, o čom si myslíte, že je netolerantné alebo nevhodné, upozornite na to a vysvetlite, čo sa vám na tom nepáči.
5. Čo je normálne
Porozprávajte sa s deťmi o slove „normálny“. Spýtajte sa ich, čo je podľa nich normálne. Opýtajte sa ich či poznajú niekoho, o kom si nemyslia, že je normálny. Nechajte ich úprimne odpovedať, aj keď vás možno ich odpoveď nepoteší. Potom použite diskusiu, aby ste viedli rozhovor o slove „normálne“ a o tom, ako to pre každého znamená niečo iné.
Najdôležitejšou vecou, ktorú musíte urobiť, aby ste zabezpečili, že vaše deti budú tolerantné a otvorené, je byť takýmto spôsobom sami.
Tak ako sa dá naučiť rasizmu a neznášanlivosti, tak sa dá naučiť aj tolerancii a láske. Tieto rozhovory nie sú vždy ľahké, ale sú nevyhnutné. Naše deti sú také malé špongie a tešia sa ako ich naučíme spôsobom, etike, hodnotám a morálke. Sledujú všetko, čo hovoríme a robíme, a to vplýva na ich myslenie a postoje.
